Tento text bol napísaný Doc. PhDr. Ivanom Chalupeckým pri príležitosti 200. výročia úmrtia grófa Csáky, ktoré sme si pripomenuli 30.5.2010. Podnadpisy sú doplnené nami.
Rod Csáky
Rod Csákyovcov zohral v dejinách Spiša významnú úlohu. V roku 1638 sa stal majiteľom Spišského hradu včítane miest a obcí, ktoré k nemu patrili, a súčasne dostal aj dedičnú hodnosť hlavných županov Spiša, ktorú jeho členovia vykonávali vyše 250 rokov. Bol to rod veľmi rozvetvený, pretože jeho spišský zakladateľ mal 24 deti a pri deľbe obrovského majetku ho v roku 1702 podelil na svojich 8 synov, čím vznikli samostatné vetvy tohto rodu.
Jednou z nich bola vetva iliašovsko-smižianska. Na rozdiel od evanjelických Thurzovcov, boli ich nástupcovia, Csákyovci, katolíkmi a tak sa vo významnej miere zaslúžili o návrat veľkej časti Spiša ku katolicizmu. Nerobili to však násilne. Najlepším svedectvom toho je, že napr. aj lliašovce, jedno z ich sídiel, ostalo sčasti evanjelické.
Zakladateľ Iliašovskej vetvy
Csákyovci zastávali aj významné funkcie v rámci uhorského, ale aj neskôr maďarského štátu. Boli taverníkmi, ministrami, predsedami panskej snemovne a pod. V lliašovciach boli Csákyovci už od 17. storočia. Dostal ich pri deľbe jeden z 8 synov Štefana Csákyho (1603 – 1662), Tomáš (1675 – 1705), zakladatef tejto vetvy. Usadil sa tu v kúrii, ktorú získali Csákyovci od tretej manželky Štefana Kristíny Mindszentiovej, ktorá ju kúpila spolu s veľkým majetkom od Vavrinca Feketeho. Csákyovci prebudovali kúriu na palác a usadili sa v ňom.
Tomáš mal dvoch synov. Prvý z nich, František, získal majetky kluknavské, druhému, Štefanovi, pripadli lliašovce. Štefan Csáky získal dobré vzdelanie vo Viedni u jezuitov. Bol však celkom iný ako ostatní členovia rodu. Osvietenská Viedeň naň zapôsobila v tom zmysle, že neprejavil záujem o verejné funkcie, ale venoval celý svoj život hospodáreniu na majetkoch a ich zveľaďovaniu, ako aj kultúre a umeniu. Erdődyovou získal aj majetky v Humennom, o ktoré sa podobne staral ako o majetky na Spiši.
Nepodarené manželstvo
Jeho manželstvo sa však nepodarilo. Rozdelilo ich to, čo ich spočiatku spojilo: náklonnosť k osvietenským myšlienkam, ako k nám prenikali z Francúzska. Zatiaľ čo on sa prikláňal viac k myšlienkam Rousseauovým, jeho manželka podľahla skôr radikalizmu Voltaira, ktorého spisy a knihy horlivo čítala a rozširovala. Ich jediná dcéra zomrela ešte v detskom veku. Práve kvôli snahe o implantáciu myšlienok osvietenstva do našich pomerov a s tým spojené obrovské investície do kultúry a umenia ich možno považovať za významné osobnosti svojej doby v Uhorsku, hoci na prekvapenie meno nášho Štefana Csákyho nenájdeme takmer v žiadnom biografickom slovníku alebo v lexikone či encyklopédíí.
Svoje myšlienky a predstavy človeka vychádzajúceho z antickej kultúry, ale vracajúceho sa k obyčajnému ľudu, zhmotnil Štefan Csáky v postaveni skvostného letohrádku Sans Souci v lliašovciach v rokoch 1773 – 1776. O ñom je v lliašovciach dostatok vedomostí, ale málokto vie, že Csáky postavil podobné letohrádky či záhrady aj v Humennom alebo v obci pri Humennom Vitazovciach, kde prežil svoje posledné roky. Letohrádky, najmä Sans Souci, boli pokusom zhmotniť osvietenské myšlienky Štefana Csákyho, a to nielen v rovine zábavy a odpočinku či vzdelanosti, ale aj v rovine duchovnej. Boli tu nielen herne a tanečné lokály či knižnica, ale aj kaplnka či náznak pohanského chrámu. Okrem toho však zašiel ešte ďalej. V skrytom kúte skvelého francúzsko-anglického parku postavil jaskyňu, do ktorej sa mohol utiahnuť na meditáciu, byť sám so sebou. Rousseauov vplyv vidieť aj na tom, že do parku mali prístup aj obyčajní občania z dediny, a to nielen ako sluhovia. Csáky zašiel vo svojich predstavách priďaleko. Po čase, aj pod vplyvom revolúcie vo Francúzsku, poznal, že to všetko je síce v myšlienkach krásne, ale nedá sa skĺbiť dohromady a akiste ho aj to poznanie – okrem problémov s manželkou – viedlo k tomu, že dal svoje dielo zbúrať.
Budovanie kostolov
Csákyho veľkorysosť neskončila však v parkoch a letohrádkoch. Obrovské prostriedky venoval aj kostolom. Dôkazom toho je aj lliašovský kostol, ktorý dal od základu prebudovať a znovu zariadiť vyspelým barokovým interiérom v rokoch 1768 – 1770 a dokončil ho v neskorších rokoch. Nádherné zariadenie kostola poukazuje nielen na jeho štedrosť, ale aj na dobrý vkus. Tak dostala táto pomerne malá obec kostol, ktorý v mnohom predčil niektoré kostoly mestské.
Keď v posledných rokoch žil v Humennom, prejavoval aj tam svoju štedrosť cirkevným stavbám a ich zariadeniu. Dodnes sa napr. farnosť v Udavskom chváli krásnou monštranciou, ktorú pre ňu zadovážil v roku 1773. A takýchto darov bolo iste hodne. Je škoda, že humenský kaštiel a kostol v neskorších rokoch necitlivo prebudovali. Csáky sa staral aj o budovy fár a škôl. Postavil napr. školu v Smižanoch, ale aj inde.
Zakladateľ Starého Smokovca a turizmu
Málo sa však vie o tom, že on je vlastne zakladateľom Starého Smokovca a tatranskej turistiky. Ako osvietenec mal rád prírodu a bol tiež vášnivým poľovníkom. Preto na podnet evanjelického farára z Veľkého Slavkova Tobiáša Maukscha dal postaviť roku 1793 prvú poľovnícku chatu pri „Kyslej vode“ pod Slavkovským štítom. V roku 1795 postavil pri nej dve budovy pre hosti a malú kaplnku. Neskôr tu vznikli ďalšie budovy a tak vznikla osada Starý Smokovec.
Ľudský prístup k poddaným
Keď hovoríme o Csákyho osvietenskom myslení a nadšení, akosi nám do toho nezapadá udalosť, ktorá sa stala v lliašovciach v roku 1790, teda už po Veľkej francúzskej revolúcii. Medzitým aj u nás Mária Terézia vykonala urbársku reguláciu, Jozef II. zrušil nevoľníctvo, tým však neuspokojili očakávania poddaných. Našlo to výraz v dvoch letákoch, ktoré sa našli len na csákyovských panstvách v Smižanoch a v lliašovciach. Letáky vyzývali napr. Neh grofstvo zahyne, neh poddanstvo prestane… či Lem šekery zdvihnime, panskym sluhom zahrozme… panoch z dvora vyvlečme.
Zdá sa, že práve Csákyovci zaobchádzali so svojimi poddanými ľudskejšie ako ostatní zemepáni. Aj rebélia v roku 1831 sa dotkla takmer výlučne csákyovských majetkov. Ale to je už iná záležitosť.
Súhrnom musíme konštatovať, že máme byť hrdí na to, že v lliašovciach žila a v kostole je pochovaná tak významná a mimoriadna osobnosť, ako bol Štefan Csáky. Napokon, kde inde na Spiši bolo ešte takéto Sans Souci?
Doc. PhDr. Ivan Chalupecký